Pomaly začínam rozmýšľať nad vysokou školou.
Ešte minulý rok som si myslela, že nie je žiaden problém sa na ňu dostať. Veď vysokú majú takmer všetci. Ale čím viac informácií si o nich zisťujem tým sa mi to zdá ťažšie. Ťažšie dostať sa na takú školu, na akú chcem ísť JA. A to je žurnalistika.
Pozerala som si podmienky prijatia na Univerzitu Komneského na tento odbor. Oblial ma studený pot. Talentové skúšky??? To snáď nie!
Napísať úvahu, modelovú správu z aktuálneho diania, žurnalistický test zameraný na domáce i zahraničné udalosti a žurnalistické reálie by som ešte zvládla, ale súpis všetkých publikovaných prác a kamerovú skúšku?
Keď sa nad tým zamyslím tak jediné články, ktoré publikujem sú tu. Kde inde uverejnia články mladej študentky, ak ich môžu mať od skúsených a ostrieľaných redaktorov? Neviem. Ale keď sa posnažím, snáď sa niekde prepchám.
Ale kamerová skúška, to už je niečo iné. Predstava, že pôjdem vyklepaná pred kameru, kde sa budem musieť predstaviť a zaujať ich natoľko aby ma vybrali do najlepšej päťdesiatky z celého Slovenska je hrôzostrašná. Odkedy som sa to dozvedela, každý večer, keď ležím v posteli premýšľam nad imaginárnou sebaprezentáciou, ktorá by bola zaujímavá, výstižná a iná ako ostatné.
Som zvedavá ako to nakoniec zvládnem. Ale hovorím si, mám ešte rok na prípravu ...